Nekontrolovaný pád, grimasy od bolesti a utrpenia…verte, nebolo to žiadne divadielko pre národ… a tento „prejav“ som „kandidátovi“ uveril od jeho začiatku, až do konca. Žiaľ je to aj to jediné a posledné, čo som mu schopný uveriť v jeho prezidentskej kampani … ale nie o tomto som chcel.
Samotná totálna ruptúra achilovky, ako aj pooperačné bolesti sú nesmierne bolestivé a nepredstaviteľné pre toho, kto to nezažil. Vedzte, viem o čom hovorím, lebo sám na vlastnej koži som si túto diagnózu užil v plnej jej paráde a chápem celý ten “humbug“ okolo toho všetkého. (Ja viem…ženy dokážu okamžite oponovať …a to ste vy chlapi ešte nerodili…to je bolesť!…samozrejme opäť zopakujem…nepredstaviteľné pre toho, kto si to nezažil a s veľkou pravdepodobnosťou aj ani nezažije… .)
Z pohľadu histórie ma však zaujala definícia osoby Achilla, „Achilles“ je jedným z dvoch ľudí opísaných v Iliade ako „božskí“. Nesúvisí to len s jeho neprekonateľnou schopnosťou bojovať, ale aj s jeho postojom. Ukazuje úplnú a totálnu oddanosť majstrovstvu svojho umenia… avšak podobne ako boh, nemá takmer žiadnu úctu k životu samotnému. Subjektívnym pohľadom tu vidím určitú podobnosť…žeby paranoja?
Je tu však niečo, … o čom vie len „Achillova šľachta“. Už vyššie spomínané bolesti a ich prekonanie posúvajú u človeka „jeho prah citlivosti na bolesť“ až o niekoľko levelov dopredu. Človek sa týmto počinom stáva odolnejším, oddáva sa väčšej sebakontrole a jeho konanie sa stáva zodpovednejšie. Možno dobrá správa pre volebný tým a jeho „kandidáta“ a zlá pre jeho súperov v boji kreslo „najvyššieho“.
Napriek tomu, že nie som sympatizant „Achilla Slovenska“, … bez škodoradosti mu prajem skoré uzdravenie. Som predsa človek a ako športovec prejavujem úctu aj súperovi. Každý súper si ju zaslúži, aj keď nie vždy hrá fair play.