„Cigáň verzus gadžo na Slovensku“ je dlhodobým a cyklicky sa opakujúcim príbehom fascinujúcej konšpirácie „glorifikovaných expertov“ našich politických a mimovládnych strán i vedomostne obmedzených europoslancov v tejto problematike.
Napriek skutočnosti, že je to téma nehodná politickej logiky, na druhej strane je to možno však téma vhodná pre Dana Browna. Jeho nové dielo o starodávnom tajnom cigánskom bratstve, ktoré sa vynorilo z tieňa minulosti, aby doviedlo do dôsledkov legendárnu pomstu slovenským gadžom…,by patrilo určite k jeho najúspešnejším trilerom posledných rokov. Ako autora ho celkom môžem a viem si predstaviť jeho pôsobivý genius loci – čiže opis ducha miesta cigánskych osád s malebnými zákutiami ľudovej a historickej architektúry na nelegálnych miestach v prírode, s veľkou závislosťou ich osobnosti od rodného kraja či prostredia…až do momentu vyťaženia rastného aj nerastného bohatstva. Tu by sa čitateľ mohol dôsledne zoznámiť s najrôznejšími pohľadmi na krajinu a následne by si položil otázku: „Ako je možné, že toľko obdivovanou slovenskú krajinu zamorili ľudia bez znalosti územného plánovania a že tú „krásnu“ ľudovú architektúru vystavali za necelé desaťročia ľudia bez architektonického vzdelania, stavebného povolenia a za dozoru štátnych orgánov? Kde sa stala chyba, že sme si nechali vnútiť všetky tie „čarokrásne a štýlotvorné desingy, bez rešpektu toho základného – miesta legálnej stavby a jeho ducha?“
Prečo som vlastne zarýpal do tejto témy?
Nie je niekedy jednoduché vysvetliť deťom, že nepatríme medzi príslušníkov „privilegovanej“(?) vrstvy vysmiateho obyvateľstva, ktorí sa sťahujú do svojho vlastného bytu, aj keď tzv. nižšieho štandardu …so sladkým vínkom v jednej ruke a v druhej so zapálenou cigaretkou…za to, že tu odpracovali/niekedy aj to nie/ pár hodín.
„Prečo aj my nemáme možnosť odpracovať si na stavbe bytovky aj 8-12 hodín denne a potom sa nasťahovať sa do svojho vlastného bytu?“ Dosť ťažko mi je odpovedať na túto a mnohé ďalšie otázky, rozmýšľajúc nad tým, že pracujem od 18-tich rokov, poctivo platím vysoké odvody, aby bolo aj na sociálne dávky pre „diskriminovaných“ a my takéto výhody nemáme.
Smutné, avšak realita je taká a napadá ma len:
Hej, tomu zmyslu oddaný sa cítim,
múdrosti záver ostatný tu je:
Zaslúži len ten slobodu si s žitím,
kto o ne denne bojuje.
J. W. Goethe – Faust (úryvok)
Z Oravy prajem všetkým príjemný víkend na chatách a chalupách s riadnym stavebným povolením.
MOJE VIDEÁ O ORAVE A LIPTOVE