Keď zostane len smutný príbeh a mokrá sedačka vo vozidle

27. septembra 2013, orava, Nezaradené

Stierače cyklicky odstraňujú jemné mrholenie z predného skla. Som rád, že sedím vo vyhriatom vozidle a nie som vystavený nepriazni počasia.  Jeseň v tomto roku ukazuje svoju odvrátenú tvár a vymyká sa svojej dobrej povesti z posledných rokov. Rozmýšľam o tom, ako som synovi sľúbil  ďalšiu vrcholovku v Západných Tatrách, ktoré sú už pod snehom a pravdepodobne to budeme musieť odložiť na budúci rok. Načo riskovať, veď má len pätnásť a dosť času na to, aby  prebehol aj niekoľkokrát prekrásne vrcholky našich  hôr.

Práve prechádzal som úsekom, kde na Orave dávno skapal pes a z  myšlienok na rodinu ma vytrhla pokrčená postava pred rozbitou autobusovou zastávkou, kde bola tma ako v horore. Nezaregistroval som, či to je muž, alebo žena…najprv som zaváhal, ale nakoniec som zošliapol brzdový pedál a zacúval so späť. Žena v stredných rokoch prekvapene, ale s nefalšovanou radosťou prijala moju ponuku zviesť do mesta. Prehodili sme pár slov o mrchavom počasí o robote a tak… .

„Som Vám nesmierne vďačná za odvoz, lebo ušetrím pár eur, za ktoré môžem kúpiť deťom nejaké jogurty“. Povzdychla tichučko.

„Otrocky pracujem za minimálnu mzdu a dochádzanie do práce mi zožerie takmer polovicu z tej almužny, ktorú dostávam …manžel nepracuje…je to hrozne ťažké.“  Pokračovala po chvíli ticha. Prehodili sme ešte pár slov a po príchode do mesta som ju vysadil na stanici, kde ju čakala ďalšia cesta domov.

Smutný príbeh a mokrá sedačka vo vozidle, to určite nebýva situácia, po ktorých človek túži. Ale zostal vo mne predsa len príjemný pocit z úprimnej vďačnosti od človeka, ktorý si v váži aj takú „jednoduchosť“, ako je ľudskosť.

Taktiež bojujem s každodennými problémami prežitia a uživenia rodiny, ako státisíce podobných Slovákov. Je nesmierne ťažké a zložité žiť v krajine…kde  nevýrazná a breptajúca hlava štátu, neslušne zlodejskí a arogantní politici nie sú osobnosťami, ktoré by vlievali do budúcnosti nejakej nádeje v mizérii, ktorej sa nachádzame.

Ľudskosť by si však človek mal zachovať v každej situácii…aj keď je akokoľvek ťažko. 

 

PS: Ospravedlnenie tým, ktorí čakali pikantnejší príbeh…na to sú však iné stránky.

 

Z Oravy prajem všetkým príjemný víkend.

 

MOJE VIDEÁ O ORAVE A LIPTOVE