Story o tom, ako štát oberá nezamestnaných o čas, nervy a peniaze a iných absurdnostiach sociálnej pomoci štátu.
Uchádzať sa o pracovné miesto je čoraz zložitejšie, lebo ponúk na prácu je čoraz menej a nezamestnaní sa chytajú každej slamky. Pre nezamestnaného u nás na Orave je aj ponuka zárobku okolo 350€ v štátnej správe existenčná. A tak uchádzači o pracovné miesto v štátnej správe v mieste ich bydliska museli kvôli výberovému konaniu precestovať 200-300 km, lebo ministerstvo vnútra má logický systém výberu uchádzačov.
A ako je to v štátnej správe zvykom, okolo 20 uchádzačiek výberového konania tam prišlo samozrejme zbytočne, lebo sa ho zúčastnili aj 3 zamestnanci tejto verejno-štátnej inštitúcie, ktorí sa samozrejme dostali do užšieho finále na 2 pracovné miesta. Dcéra nahradila na pracovnej pozícii svoju matku, ktorá odchádzala na dôchodok…atď. Výberové konanie pre „už vybraných a vyvolených“ bolo len „naivným divadlom“ pre vnútro personálne posuny a tak niekoľkotýždňové študovanie zákonov bola len frustrujúca strata času pre všetkých, ktorí sa zodpovedne a s nádejou na výberové konanie pripravovali.
Absurdnosť?…NIE…to je každodenná realita Slovenska o ktorej som však nechcel hovoriť.
Absurdnosť „štátnej spravodlivosti“ mala však ďalšie pokračovanie v „štátnej sociálnej pomoci“ pre nezamestnaných, ktorou sa tak často oháňa.
Verte, je to však neuveriteľná story!
Motto dňa:
Nechápavý pohľad sociálneho pracovníka Vám niekedy napovie veľa…a výraz jeho tváre charakteru „či Vám to všetko stojí za to“ … riaďte sa ním a niekedy sa vráťte radšej z kratšej cesty… ušetríte si nervy, čas a peniaze.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na účely sprostredkovania zamestnania poskytuje uchádzačovi o zamestnanie náhradu časti cestovných výdavkov, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa alebo s účasťou na skupinovom sprostredkovaní zamestnania, ktoré organizuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Účelom náhrady časti cestovných výdavkov je úhrada 70 % z preukázaných cestovných výdavkov.
A tu Vám však ponúkam „čertovo koleso“ tejto „pomoci“ štátu a prehľad absurdných dokladov pri žiadosti uchádzača o zamestnanie o náhradu časti cestovných výdavkov podľa § 32 ods. 12 písm. d/ zákona č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti o ktorom Vás na začiatku nikto neupozorní:
Splnenie si daňových povinností podľa z. 595/2003 Z.z. o dani z prímov si vyžadovalo ďalšie čestné vyhlásenia:
Suma sumárum:
na nárokovanie si preplatenia 6,79€, čiže 70% zo sumy 9,70€ úhrady cestovného si musí nezamestnaný uchádzač zaplatiť 5,30 € za poplatky smerujúce do štátnej kasy.
Čiže pomoc štátu pre nezamestnaného uchádzača o zamestnanie je nepreplatenie 2,91€ /30% spoluúčasť nárokovateľa dávky pomoci/ + výdavky 5,30€ = 8,21€. Takže štát pomohol uchádzačovi po jeho investícii 8,21€ neuveriteľnými 1,49€, aby tak pomohol preplatiť cestovné vo výške 9,70€.
To neuveriteľné množstvo povolení si však musí uchádzač vybehať osobne, a tak náklady na cestovanie po niekoľkonásobných návštevách po úradoch, niekoľkonásobne prevyšujú štátnu pomoc 1,49€.
Záverom povedané, štát vôbec nepomohol nezamestnanému uchádzačovi o zamestnanie pri dávke na preplatenie 70% z cestovného, ale ešte zarobil na nezamestnanom, ktorý často nepoberá od štátu ani jeden cent /lebo našťastie partner pracuje a rodina sa nachádza pár centov nad rodinným minimom…hoc na hranici biedy/ a ešte musel doplatiť z chudobného rodinného rozpočtu štátu za jeho „sociálnu pomoc“.
To je len jedna z absurdností sociálnej pomoci nezamestnaným na Slovensku …po tom našom…po Slovensky.
Z Oravy prajem všetkým príjemný deň.
MOJE VIDEÁ O ORAVE A LIPTOVE