„Nevedia sa správať, sú nevychovaní a nemajú úctu voči starším.“ Takýmito rozhovormi sa viedli debaty medzi dospelými asi v každom storočí. Aká je vlastne mládež 21. Storočia?
Naša 19 ročná dcéra v priebehu mesiaca a pol urobila vodičák, zmaturovala, absolvovala dve skúšky na výšku a po tej poslednej ako dobehla domov, zbalila tašky a odišla na 3 mesiace do Nemecka na farmu so slovami „Veď na tu výšku si musím zarobiť!“/aj keď to nie je nutné/, tak ako si zarobila na vodičák. Rozmýšľam nad tým, či by som to zvládol ja v jej veku s takým pokojom, ako sa prezentovala po celý ten čas.
Je príjemné, keď pozorujete svoje dieťa ako vyrástlo a dospelo nie fyzicky, ale duševne. Je obdivuhodné, ako pochopilo, že má ešte štyroch súrodencov a tak na nič nečaká, ale ide svojou cestou. Je príjemné, keď pozorujete že Vaše dve dospelé dcéry nikdy nefajčili, nepili a takpovediac boli samorastami, ktoré dospeli. Zdanie, že sa to stalo nejako prirýchlo nie je klam, ale skutočnosť, s ktorou je potrebné sa zmieriť.
Takýchto mladých ľudí je veľa, aspoň tu u nás na Orave pozorujem, že mladí ľudia na nič nečakajú a miesto plážovania po letoviskách, hľadajú si prácu. Odpozorovali to od svojich rodičov, s ktorými sa súčasný kapitalizmus nemazná a každá koruna je tu na Orave tvrdo vydretá.
Dnešná mládež nie je zlá, je iná a možno v niečom aj lepšia od nás v ich veku. Nezostáva nám nič iné, len jej držať palce, aby si so súčasného „marasmu“ politického hnoja, justičnej absurdity a hyenizmu nás dospelých nezobrali príklad, ale išli svojou cestou s takou čistotou, s akou sa narodili. Nikto sa vo svojej podstate nenarodí zlý a nevychovaný, ale prostredie, ktoré ho vychováva sa na jeho osobnosti podpíše nemalou mierou.
My im vytvárame to prostredie, do ktorého musia vstúpiť a je prinajmenšom hlúpe a nezodpovedné im niečo vyčítať, len ak sebe.