Čert v kostole a oravské mystery

29. mája 2011, orava, Typ na víkend

Rok 1813 na Orave môžem pokojne nazvať apokalypsou. V devätnástom storočí v oblasti Oravských Beskýd bola bohom zabudnutá zem, kde „Diabol“ osadníkom malých dedín a ľudských sídiel dával na spanie „Dobrú noc“. Diabol tu zostal dodnes  a jeho podobu môžete uzrieť v rabčickom kostole. Kde sa v kostole vzal diabol? Rozprávajú o tom rôzne legendy a jedna z nich hovorí, že pri príležitosti obnovenia kostola sa údajne nikdy nesmela odstrániť soška diabla, lebo prípadné odstránenie diabla silou by mohlo viesť ku spadnutiu kostola. Aké „diabolsky“ rafinované! Prikovaný diabol je v kostole dodnes a socha diabla z Rabčíc ukazuje pozostáva z hlavy (asi 30 cm vysoká) a rúk (rozpätie 120 cm), čo má symbolizovať, že sa vynára z podzemia. Možno si to neuvedomujeme, ale diabol z Rabčíc umiestnený priamo v kostole patrí medzi svetové unikáty hodné povšimnutia. Vráťme sa však ku „diabolskému“ roku 1813, kedy sa týmto krajom sa prehnala storočná voda. Vtedy sa utopilo 180 ľudí a zahynulo7 000 kusov dobytka. Udalosť je spomenutá v mnohých monografiách obcí Oravy, ale mňa zaujala ešte jedna udalosť, ktorej pôvod som musel nachádať v zahraničných zdrojoch. Pravdepodobne sa mi podarilo objasniť jednú „mystery“ hádanku, ktorú som sa pokúšal rozlúsknuť už niekoľko rokov a nenachádzal som o nej žiadne informácie.  Budem hovoriť o páde gigantického meteoritického roja o váhe niekoľkých ton do oblasti okolia Oravskej Magury. Datovanie tejto udalosti som sa nedočítal v žiadnych dostupných prameňoch, až som si prečítal možno jediný príbeh, pre dnešok úplne zabudnutý v sedimentoch času, ktorý sa stal v priebehu jednej jesene. Udiala sa tu celá rada neobvyklých javov, ktoré sú rozprávané len ústne a nikto ich nemá spísané. Ale prežili dodnes a s udalosťami v následných desaťročiach sa ukazuje, že to pravdepodobne objasňuje rok pádu meteoritu Magura. Udalosti tak významnej, že Podľa veľkej autority v tomto odbore, Američana Vagna F. Buchwalda znamenal nález úlomkov meteoritu pri obci Slanica pre výskum v 19. storočí asi toľko ako objav arizonského krátera pre 20. storočie.

Príbeh hovorí, že sa to začalo to na konci jesenného popoludnia. Dažde trvali niekoľko dní, všetko bolo premočené a obloha mala farbu olova. Krátko po západe slnka pozorovali obyvatelia osady podivnú úzkosť u zvierat. Prasiatka zmätene behali v chlievoch, kravy nervózne bučali, psy stále štekali a utekali sa schovať domov so zježenými chlpmi na krku. Ľudia to nepovažovali za nejako vynimočné, kým správanie zvierat nepotvrdilo, čo sa stalo v noci. Po zotmení krátko prestal drobný dážď, vietor sa utíšil a nastalo pohrebné ticho. Dedinčania počuli hučanie horských potokov, ktoré nikdy predtým nevnímali a zvuky sa niesli ďaleko po oravskej kotline. Na vrcholkoch stromov sa miestami objavili iskry, čo bolo predzväsťou blížiacej sa silnej búrky. Zrazu v noci nastalo úplné ticho. Niekedy medzi polnocou a svitaním začali silné otrasy sprevádzané hukotom a lomozom, ktoré riadne vystrašili dedinčanov, vybiehajúci zo svojich domovov. Pískajúce zvuky sa ozývali zo severného svahu smeru Magury a v skutočnosti nedali porovnať s ničím podobným, čo poznali.  Silné zvuky skončili rovnako náhle, ako začali a na Magure lietali žiarivo blikajúce svetlá, čo netrvalo dlhšie ako pár desiatok sekúnd. Potom bolo počuť už len nočné hlasy zvierat a vtákov z okolitých hustých lesov. Legenda hovorí, že silný rachot a svetla aj prebudili obyvateľov osád a dedín na druhej strane Magury. Neskôr pastieri na svahu Magury nachádzali zvláštne diery a útvary. Lesní robotníci po desaťročia nachádzali na Oravskej Magure až 40 kilogramové kusy železa z tohto meteoritu, ktoré odvážali do hutí na roztavenie, čím sa stratilo najmenej jeden a pol tony tohto vzácneho mimozemského materiálu. Masívne hľadanie meteoritu sa začalo po tom, čo sa v rakúsko-uhorskí bádatelia sa dovedeli o nejakom kováčovi z obce Slanica, ktorý vyrábal nástroje z meteoritu. A tak nám meteorit rozobrali takmer po celom svete. / moje video ku tejto téme na  http://www.youtube.com/watch?v=T5p4iebEGlc /

 

O tom, že sa tu nachádzajú ešte nejaké mimozemské šutre, niet pochýb. Oravská Magura vyusťovala asi z najväčšieho stredoeurópskeho močariska nedozerných „borov“ Oravskej kotliny. V niekoľko metrov hlbokých rašeliniskách, ktoré sú pod dnešnými vodami Oravskej priehrady su však títo „poslovia vesmíru“ dobre ukrytí pre budúce generácie. Či som odhalil datovanie pádu meteoritického roja, nato aj tak nezáleží, ale táto fascinujúca časť našej slovenskej histórie mi nedáva spávať. Obdobie udalostí rokov 1813-1840 majú pre mňa zvláštnu magickosť. Štúdium historických prameňov  chcem časom pretaviť na knižnú publikáciu s názvom „Stratený svet ARWY“.  Orava a jej dejiny si to právom zaslúžia. / Niečo z knihy http://namestovo-orava.webnode.sk/knihy-o-orave/

Túlanie pohorím Oravskej Magury má svoju magickosť. Objavujem tam skalné útvary, o ktorých ľudia ani netušia. Nachádzam tam zvláštne pôdne zvlnenia, ktoré nevznikli prirodzeným vrásnením. Orava má svoje tajomstvá a všetci sme ich súčasťou. Berte to ako tip na víked, ktorý má svojú mystickosť.

Z Oravy niečo na oživenie dnešného dňa ORAVAK

 

http://orava.blog.sk/detail-mimozemsky-p%F4vod-motyky-z-oravy.html?a=29e2c49ca9773f8465606c2a936592c4