Pochádzam z hornej Oravy, kde nepoznám žiadnu špeciálne vybudovanú a označenú cyklistickú trasu. Cyklisti tu každý deň hazardujú zo životom pri jazdení po úzkych cestách /osobne som skončil niekoľkokrát v priekope pri bezohľadnej jazde vodičov vozidiel/. Rád píšem o Orave a chcem ju zviditeľňovať vo všetkých smeroch, ale ak sa tu chystáte na bicyklovanie, rýchlo si to nechajte zájsť a a radšej choďte na zárobky do jadrovej elektrárne vo Fukušime, kde máte väčšiu šancu na prežitie z ožiarenia, ako pri bicyklovaní sa po našich cestách.
Asi pred dvoma rokmi mi darovala moja úžasná manželka k narodeninám týždeň bez rodiny, ktorý som mohol využiť len pre seba. Sadli sme so švagrami do auta a nasmerovali sme si to na Moravu, kde sme prežili fantastický týždeň po moravských cyklistických trasách „vinnej stezky“. A tak mám osobnú skúsenosť s tým, že v Čechách venujú nemalé finančné prostriedky na špeciálne chodníky pre cyklistov alebo milovníkov in-line korčuľovania, ktoré rastú v Česku ako huby po daždi. Podľa štatistík Centra dopravného výskumu sa vlani otvorilo dokonca tristo kilometrov nových asfaltových úsekov a prestavalo sa okolo dvoch miliárd korún. Teda najviac v histórii a tento rok to bude podobné, dorobí sa niekoľko väčších projektov financovaných z európskych fondov. V Česku tak tento rok bude už cez dvetisíc kilometrov chodníkov. Češi plačú, že stále je to však v porovnaní napríklad s Rakúskom či Nemeckom relatívne málo. U nás na Orave sa môžeme tak akurát porovnávať s Albánskom, alebo Afrikou, kde však majú výhodu nízkej motorizácie na cestách.
Možno by to chcelo posadiť poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev na bicykle a poslať ich na adrenalínovú cyklistiku krížom krážom cez Oravu.