Hora Fudži je symbolom Japonska a budhistickí maliari ju často zobrazovali s pohľadom na jazero Kawaguči, na ktorého hladine sa hora zrkadlila. V súčasnosti však nie je Japonsko najbezpečnejšia oblasť na trávenie dovolenky a určite im všetci prajeme veľa síl, aby vydržali a ustáli prírodnú apokalypsu, ktorá ich zasiahla v poslednom období a ohrozuje celý svet.
A tak za krásnou horou Fudži nemusíme chodiť do Japonska, ale ju máme aj tu priamo na Slovensku. Ja Vás pozývam na malú nedeľnú prechádzku za našou perlou Karpatského oblúka.
Aby sme oproti Japoncom v hanbe neostali, aj ja som pár minút „popracoval“ na olejomaľbe našej Slovenskej hore Hudži, a tu ponúkam pohľad na našu horu Babaguru /Babia hora/, ktorá sa zrkadlí vo vodách oravského jazera. Asi je to pre nás Slovákov prvá olejomaľba zrkadliacej sa Babej hory. Olejomaľba je však „padělek“ urobený v programe FotoSketcher a na môj umelecký pohľad táto krása si ešte počká.
Biabia hora, alebo Babagura kedysi nazývaná, sa odráža vo vodách Oravskej priehrady.
Trochu iný pohľad z pláži Oravskej priehrady, po ktorých sa trochu poprechádzame.
Priehrada je v súčasnosti čiastočne vypustená a tak ponúka jedinečnú možnosť obísť ju dookola po piesočných a štrkových plážach, čo pri vyššom stave hladiny vody nie je možné, lebo okolo sú husté nepreniknuteľné porasty.
Jemný piesok a nedozierne široké pláže ponúkajú aj takéto pohľady, ktoré svedčia o tom, že tu máme aj poriadne ryby, čo prezrádza aj táto veľká kostra neviem čoho.
Voda odhalila aj stroskotaný vodný bicykel. V pozadí je priehradný múr a nad ním vyše 2000 metrové vrcholy Západných Tatier. Kam sa pozriete, vidíte samú nádheru. A to sme ešte nestretli oravské dievčatá a ženy, ktoré sú nielen telom, ale hlavne dušou,ďalším skvostom Oravy. Ale o takýchto krásach až niekedy inokedy.
Zo strany od Trstenej môžete natrafiť na pozostatky starodávnej, dnes neexistujúcej obce Osada.
Pozostatky obce Osada ponúkajú vzrušujúce dobrodružstvo objavovania pre malých aj veľkých.
Nádherné pohľady, chvíle vzrušenia, toto všetko ponúka jedinečná Orava.
Z roku 1550 pochádza prvá známa mapa čisto slovenského územia. Vypracovali ju kráľovský komisári Kraiser a Milaver. Mapa zobrazuje územie hornej Oravy.
Na mapke sú zakreslené obce „Pagus Polhora, Rapcia/Rabča/, Zubraczlaua/Zubrohlava/, Dubrowes/Bobrov/. Soľný prameň je znázornený ako „Puteus salsus intra fines possesssiones Rapcia“ – slaná studňa na konci obce Rabča. Rabčice ešte nie sú zaznamenané, iba prázdne miesto vedľa rabčanského chotára označené ako „Planices apta pro inclyta possessione“ planina/vyklčované miesto/ pripravené pre novú obec. Oproti Bobrovu sa nachádza Pagus Slanicia/Slanica/, cez ktorú preteká Rivulus Osada/Osada/, pri potoku tečúcom od Jablonky.
Nad soľným prameňom je znázornená Babia hora a na východ od nej kopce, o ktorých je uvedené: „In istis montibus aurum, argentum, plumbum et aes aliaque metalla repperite est“, čiže: v týchto vrchoch sa nachádza zlato, striebro, olovo a iné kovy. Už len zobrať batoh a ísť si nabrať trošku z týchto kovov.
Viac na http://namestovo-orava.webnode.sk/.
Pohľad od Trstenej na kúriu v Bobrove. Tam sa nachádzajú úžasné a nedozierne čisté pieskové pláže, kde mi až spadla sánka.
Ešte jeden pohľad na Babaguru-našu horu Fudži.
Dvanásťročnej dcére som práve nabalil batoh, lebo išla s partiou na turistiku do Jánošikových dier. Dnes to vyzerá na pekný deň, takže narýchlo uvarím nejakú sviečkovú a tiež vypadneme so zvyškom rodiny niekam do okolia.
Z Oravy s prianím pekného víkendu ORAVAK.
Fotografie sú nafotené kompakt-fotoaparátom Canon SX10IS.
Lišajníky na skale – aj takáto je Orava
